Plesový milenec

Autor: Martina Ďumbalová | 29.4.2014 o 19:08 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  118x

Andrea študovala na vysokej. Našla si nových priateľov, novú partiu. Mali po prvom skúškovom a dohodli sa, že pôjdu na ples. Keďže len málo jej priateľov malo partnera, šli tam ako partia kamarátov s cieľom zabaviť sa. Nevedela sa dočkať. Konečne sa zabaví a odreaguje. Pripravila si šaty, topánky, kabátik. Všetko bolo v skrini nachystané a čakalo na deň D...

Nadišiel deň plesu. Andrea sa namaľovala, vyčesala, obliekla, prichystali si kabelku, nasadila krásnu tyrkysovo-čiernu škrabošku s pierkami, hodila posledný pohľad do zrkadla a vyrazila. S priateľmi boli dohodnutí, že sa stretnú priamo na plese, pri ich stole. Zábava sa začala. Andrea sa snažila zistiť, či sa tam nenachádza niekto k svetu, ale masky jej to veľmi nedovoľovali. Snažila sa zistiť aspoň to, či je tam ten chutný chalan zo školy, len z inej fakulty. Ten, do ktorého vrazila na obede. Ten, o ktorom prehlásila, že by stál za hriech. Ani toho kvôli maskám nemohla nájsť. Okolo desiatej šla do vedľajšieho salónika, oddýchnuť si od hudby. Pozerala do zeme a tak si nevšimla, že odtiaľ niekto vychádza a vrazila do neho. „Moja chyba,“ prehlásil neznámy v maske, usmial sa, naznačil pukerlík a odišiel. Zadoček mal na zahryznutie, pomyslela si Andrea. Chvíľu si posedela v salóniku a šla opäť na parket.

Tesne pred polnocou začala zháňať toaletu. Tá najbližšia bola plná a stáť v rade sa jej nechcelo. Ako hľadala, nejako v budove poblúdila. Našla akési dvere s označením súkromný salón. Pomyslela si, že tam možno bude aj nejaká toaleta. Salónik bol našťastie prázdny a aj dvere s toaletou našla. Keď sa vracala a chcela otvoriť dvere salónika, boli zamknuté. „Výborne Andrejka, ešte ťa tu aj niekto zamkne. Ty máš teda šťastie.“ Hneď ako to povedal, počula za sebou zaštrngať kľúče. Otočila sa a za ňou stál chalan so zadočkom na zahryznutie. „Ty si zamkol?“ „Ja.“ „Prečo?“ Pokrčil plecami. „Smiem prosiť?“ „A potom odomkneš?“ Prikývol. A Andrea tiež. Vzal ju do náručia. Ale to, čo nasledovalo ako cena za odomknutie dverí nebol tanec. Jednou rukou jej zakryl ústa, druhou ju držal okolo pása a začal ju bozkávať na krku a pomaly schádzal na dekolt a stále nižšie. Andrea bola ako v tranze. V tom šoku jej ani nenapadlo sa brániť. Nakoniec, dlho ju nik takto nebozkával. Vzal ju na ruky, preniesol na gauč. Začal jej hladiť lýtka, a postupoval k stehnám až sa dostal tam. Bol nežný a Andrea čím ďalej, tým rýchlejšie dýchala. Vyhrnul jej spodok šiat a stiahol nohavičky. Cítil aká je vzrušená a vlhká. Pomaly vsunul jeden prst, dva, tri. Andrea vzdychala viac a viac. Chcelo sa jej kričať, aby si ju vzal. K prstom pridal bozky na klitoris. Bola takmer v extáze. Konečne. Rozopol si nohavice, ľahol sa na ňu a pomaly jemne vnikol penisom tvrdým a pevným ako kolík do jej roztúženej a celej vlhkej jaskynky. Stále bol jemný a nikam sa neponáhľal. Dosiahla ten najzvláštnejší orgazmus v živote – pri pomalom milovaní. Po tom všetkom ešte chvíľu nehybne ležala a on ju sledoval. Bolo jej to čudné, tak sa zdvihla, obliekla a odišla na toaletu. Ledva si stihla namočiť ruky, aby sa osviežila, už stál za ňou. Začal jej bozkávať šiju. Brala to ako nežný dodatok toho, čo sa stalo. Mýlila sa. Chytil ju pod krk. Pevne, ale zároveň tak, aby mohla dýchať. Druhou rukou jej vyhrnul opäť šaty. Všetko sledovala s nemým výkrikom tváre v zrkadle, pred ktorým stáli. Vsunul jej ruku do nohavičiek. Rýchlosťou blesku našiel jej bod G. Andrea sa zvíjala od rozkoše. Tento-krát vyslovila svoju túžbu nahlas. „Vezmi si ma. Tu a teraz. Chcem ťa cítiť.“ Poslúchol. Stiahol jej nohavičky, rozopol si nohavice, chytil ju pri temene hlavy, prehol ju dopredu a vrazil ho do nej. Zastonala od vzrušenia a túžby. Tentoraz to bolo na tvrdo. Prirážal silnejšie a silnejšie , hlbšie a hlbšie. Keď kričala pri prvom orgazme prestal, otočil ju, vysadil k nižšiemu z umývadiel, ktoré bolo akoby stvorené na sex. A opäť vrazil svoj penis do Andrey. Andrea zasa kričala od vzrušenia. Bolo jej jedno, či to môže niekto začuť. Vedel sa ovládať, no aj on potreboval a chcel vyvrcholiť. Strhol ju dole na kolena. Andrea s radosťou dokončila pána neznámeho ústami. Vyvrcholil jej do úst. Zapol sa a keď vychádzal z toalety otočil sa a povedal: „Stojíš za hriech. A čo ja?“ A odišiel. Andrea tam ešte chvíľu stála ako prikovaná. Neverila vlastným ušiam. Po chvíli si obliekla nohavičky, stiahla šaty, upravila vlasy, vzala kabelku a šla hľadať cestu späť na parket. Prišla k stolu, napila sa vody, odložila kabelku a šla tancovať. Ani si nevšimla kedy, prišiel k nej neznámy zo salónika. Opäť tá istá otázka. „Smiem prosiť?“ „A o čo tentoraz?“ „Samozrejme o tanec.“ „Smieš. A mimochodom, aj ty stojíš za hriech známy-neznámy.“ Zložila mu masku a pred ňou stál chalan z jedálne, do ktorého vrazila na obede. Dodnes sa stane, že jeden druhého žiadajú „o tanec“.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.

SVET

Dôsledky talianskeho referenda pocíti celá Únia

Neúspešné talianske referendum vystrašilo trhy.


Už ste čítali?