Inkognito (trochu z iného súdka)

Autor: Martina Ďumbalová | 3.9.2014 o 22:04 | Karma článku: 1,06 | Prečítané:  218x

Bolo krásne ráno. Slnečné lúče Lujzu pošteklili na jej malom nose. Rozlepila hnedé oči, umyla sa, prezliekla a zišla do kuchyne dať si svoju obľúbenú rannú kávu. O pätnásť minút štartovala z predmestia do spletitých uličiek Paríža, aby sa mohla vrhnúť do práce.

Cink cink. Zazvonil malý zvonček a Lujza v bielej zástere vybehla zo zadu. Stál tam vysoký muž v košeli s motýlikom a trakmi. Usmieval sa od ucha k uchu a odhalil tak svoj dokonalý chrup.

„Krásne ráno prajem. Pomôžem vám alebo poradím?“ opýtala sa Lujza a premerala si návštevníka od hlavy po päty. Niečo sa jej na ňom nepozdávalo.

„Bon jour mademoiselle. Potreboval by som poradiť, aký dar kúpiť pre mamu.“ Povedal až priam úlisnou francúzštinou a silene sa usmial.

„A čo má vaša mama rada? Čo rada robí?“ vyzvedala Lujza, aby vedela, čo najlepšie utrafiť dar. Zároveň však chcela, aby sa rozhovoril a ona tak možno zistí, čo jej na tom modrookom chlapovi vadí.

„Rada varí. Stará sa o kvety a číta,“ povedal stroho a s prižmúrenými očami sa díval na Lujzu. Už teraz vedel, že je múdra. A navyše detailistka. Pomyslel na to, čo ak ho odhalí? Lujza medzičasom vybrala mandľové medailónky v horkej čokoláde a zabalila ich do darčekovej škatuľky s fialovou bodkovanou mašľou.

„Myslím, že tomuto sa určite poteší. Sú pre ňu ako stvorené.“ Položila škatuľku na pultík, ale tak aby k nej nemal dosah.

„Ako si môžete byť taká istá?“ spýtal sa s veľkou nedôverou.

„Pretože viem ľudí odhadnúť. Viem, čo na nich platí. Aj keď nie sú prítomní, stačí pár slov o človeku a vidím do jeho vnútra. A tak viem, čo mu chutí.“ Sprisahanecky na neho pozrela. Tušila, že už vie, že ho odhalila.

„A čo chutí mne.“ Opýtal sa a už začínal byť nervózny z jej pohľadu a z toho, že mohla odhaliť jeho cieľ.

„Chilli.  A poriadne ostré. Takým ľuďom ako vy jedine to. Hráte sa na niečo, čím nie ste. Nie ste Francúz a nezachránite to hraným prízvukom. Francúz by sa nikdy neobliekol ako Angličan. Najmä nie v tejto štvrti. Prestaňte s tým divadielkom o dare pre mamu. O čo vám ide? Vyklopte to alebo zmiznite!“ vychrlila na neho všetky detaily, ktoré si všimla a na jej milej tvári sa zrazu objavil kŕč zúrivosti a hnevu.

„Prekuknutý. Nie som Francúz. Ale to ani vy nie. A môj úmysel? Chcel som najprv spoznať čokoládovú majsterku a potom ju pozvať na rande. Čo mi asi týmto divadielkom neprešlo. Ale predsa to skúsim. Dnes večer, o 6 na Montmartri?“ Povedal pravdu a so sklopenými ušami ju predsa len pozval.

Lujza sa na neho zadívala, opäť raz si ho premerala. Pekný naozaj bol. No to klamstvo? Ako malé dieťa. Ale veď ľudia si zaslúžia druhú šancu. „Tak teda o 6.“

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.

SVET

Dôsledky talianskeho referenda pocíti celá Únia

Neúspešné talianske referendum vystrašilo trhy.


Už ste čítali?