reklama

Inkognito (trochu z iného súdka)

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Bolo krásne ráno. Slnečné lúče Lujzu pošteklili na jej malom nose. Rozlepila hnedé oči, umyla sa, prezliekla a zišla do kuchyne dať si svoju obľúbenú rannú kávu. O pätnásť minút štartovala z predmestia do spletitých uličiek Paríža, aby sa mohla vrhnúť do práce.

Cink cink. Zazvonil malý zvonček a Lujza v bielej zástere vybehla zo zadu. Stál tam vysoký muž v košeli s motýlikom a trakmi. Usmieval sa od ucha k uchu a odhalil tak svoj dokonalý chrup.

„Krásne ráno prajem. Pomôžem vám alebo poradím?“ opýtala sa Lujza a premerala si návštevníka od hlavy po päty. Niečo sa jej na ňom nepozdávalo.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Bon jour mademoiselle. Potreboval by som poradiť, aký dar kúpiť pre mamu.“ Povedal až priam úlisnou francúzštinou a silene sa usmial.

„A čo má vaša mama rada? Čo rada robí?“ vyzvedala Lujza, aby vedela, čo najlepšie utrafiť dar. Zároveň však chcela, aby sa rozhovoril a ona tak možno zistí, čo jej na tom modrookom chlapovi vadí.

„Rada varí. Stará sa o kvety a číta,“ povedal stroho a s prižmúrenými očami sa díval na Lujzu. Už teraz vedel, že je múdra. A navyše detailistka. Pomyslel na to, čo ak ho odhalí? Lujza medzičasom vybrala mandľové medailónky v horkej čokoláde a zabalila ich do darčekovej škatuľky s fialovou bodkovanou mašľou.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Myslím, že tomuto sa určite poteší. Sú pre ňu ako stvorené.“ Položila škatuľku na pultík, ale tak aby k nej nemal dosah.

„Ako si môžete byť taká istá?“ spýtal sa s veľkou nedôverou.

„Pretože viem ľudí odhadnúť. Viem, čo na nich platí. Aj keď nie sú prítomní, stačí pár slov o človeku a vidím do jeho vnútra. A tak viem, čo mu chutí.“ Sprisahanecky na neho pozrela. Tušila, že už vie, že ho odhalila.

„A čo chutí mne.“ Opýtal sa a už začínal byť nervózny z jej pohľadu a z toho, že mohla odhaliť jeho cieľ.

„Chilli. A poriadne ostré. Takým ľuďom ako vy jedine to. Hráte sa na niečo, čím nie ste. Nie ste Francúz a nezachránite to hraným prízvukom. Francúz by sa nikdy neobliekol ako Angličan. Najmä nie v tejto štvrti. Prestaňte s tým divadielkom o dare pre mamu. O čo vám ide? Vyklopte to alebo zmiznite!“ vychrlila na neho všetky detaily, ktoré si všimla a na jej milej tvári sa zrazu objavil kŕč zúrivosti a hnevu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Prekuknutý. Nie som Francúz. Ale to ani vy nie. A môj úmysel? Chcel som najprv spoznať čokoládovú majsterku a potom ju pozvať na rande. Čo mi asi týmto divadielkom neprešlo. Ale predsa to skúsim. Dnes večer, o 6 na Montmartri?“ Povedal pravdu a so sklopenými ušami ju predsa len pozval.

Lujza sa na neho zadívala, opäť raz si ho premerala. Pekný naozaj bol. No to klamstvo? Ako malé dieťa. Ale veď ľudia si zaslúžia druhú šancu. „Tak teda o 6.“

Martina Ďumbalová

Martina Ďumbalová

Bloger 
  • Počet článkov:  18
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Študujem masmédiá a veľmi rada píšem. Som typický rak s polovičnou bulharskou povahou po dedovi. Milujem čokoládu, tanec a knihy :) Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu